Blogger Widgets

neděle 24. června 2012

RECENZIA: DragonForce - The Power Within



Vydavateľ: Essential Music / Roadrunner Records
Krajina: Spojené kráľovstvo, Anglicko
Žáner: Heavy / Power / Speed Metal
Dátum vydania: 15. apríl 2012
Producent: Herman Li
Počet skladieb: 10
Celkový čas: 50:20         


Zoznam skladieb:
01. Holding On
02. Fallen World
03. Cry Thunder
04. Give Me the Night
05. Wings of Liberty
06. Seasons
07. Heart of the Storm
08. Die By the Sword
09. Last Man Stands
10. Seasons (Acoustic Version)
-Power of the Ninja Sword (Bonus na japonskej edícii) 
-Cry Thunder (Live Rehearsal) (Bonus na lim. edícii)
-Heart of the Storm (Alternate Chorus Mix) (Bonus na lim. edícii)
-Avant La Tempête (Bonus na lim. edícii)

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Současní členové:
Marc Hudson – zpěv
Herman Li – kytara
Sam Totman - kytara
Frédéric Leclercq – baskytara
Vadim Pruzhanov – klávesy
Dave Mackintosh – bicí

Diskografie:
Valley of the Damned (2003)
Sonic Firestorm (2004)
Inhuman Rampage (2006)
Ultra Beatdown (2008)
Twilight Dementia (Live) (2010)
The Power Within (2012)
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Keď sa povie speed, mladšia generácia si zrejme automaticky predstaví v mysli túto skupinu. A nie náhodou. Ich tvorba je totižto kontroverzná. Množstvo ľudí sa domnieva, že si dosti pripomáhajú dnešnými štúdiovými vymoženosťami a zrýchľujú svoju hru na neuveriteľné tempá, ktoré v skutočnosti zahrať nejdú. Chlapci si za svoju povesť môžu sami. Oni by mali najlepšie vedieť, že ak chcú hrať naživo sonickými rýchlosťami, musia si zaobstarať nekompromisnú techniku, ktorá to zvládne. Keďže kvalita ich vystúpenia je priamo úmerná kvalite aparatúry, bohužial, častokrát si na mene poškodili. Nedávno kapela vymenila speváka a to vedie vždy k rozštiepeniu fanúšikovskej základne a nový vokalista bude prirovnávaný k starému. Z môjho pohľadu kapela neurobila krok vedľa, aj keď viac sa mi páčil starý hlas. Ostatní členovia sú pôvodní: Sam Totman hrá na gitaru, rovnako ako Herman Li, Frédéric Leclercq brnká na basgitaru, Vadim Pruzhanov má na starosti klávesy a Dave Mackintosh stále bubnuje.

Okrem skazených živých vystúpení sa kapela pripravila o fanúšikov svojou politikou písania skladieb. Všetky ako cez kopirák. Jeden album ťažko rozoznateľný od iného. Dalo by sa povedať, že od svojho prvého albumu nepriniesli na scénu vôbec nič nové. Toto sa ale malo zmeniť. Ešte pred vydaním sa v rôznych rozhovoroch a spovediach členov kapely objavovali zmienky o zmene štýlu, pridaní nových prvkov, troche experimentálnosti. Myslím si, že tým pritiahli pozornosť mnohýh ľudí. Aj tú moju. Keď som si dosku prvý krát pustil, nebol som veru nadšený ani zďaleka. Hlas nového speváka sa mi zdal nemastný-neslaný, bez výrazu, vlastnej tváre. Chýbal mi starý vokál a začal som skladby preskakovať - Chyba! Po počiatočnom skamaní mi chvíľu trvalo presvedčiť samého seba a prehrať si to znova. Počas tejto doby som sa snažil zmazať všetky pocity, ktoré vo mne album vyvolalo a eliminovať všetky očakávania. Zobral som ich ako novú bandu s novým hlasom a bez minulosti. Na druhý posluch to malo zrazu niečo doseba. Melódie chytľavé, spevák zvláda svojim hlasom veľký rozsah, sóla sú rýchle a náročné, že si ich človek zapamätá až po niekoľkých vypočutiach. Ale to nie je všetko. Táto doska je v zrovnaní s predchádzajúcimi rozmanitá ako príroda amazonky. Nájdete tu najrýchlejšiu pieseň, ktorú kedy nahrali, songy so stredným tempom, aj náznaky hymny a pomalšie riffy typické pre heavy metal. Na limitovanej edícii figuruje aj jedna inštrumentálka, ktorá by bola skvelým introm albumu.


Ako si môžete z oficiálnych ukážiek všimnúť, texty evolúciou neprešli. Spomeniem len zopár slov na F, ktorými sa nešetrí - Fire, Flames, Far, Forever, Freedom, Fly. Podobnosť s príručkou hasiča, čisto náhodná. Stále sa točíme v kruhu fantázie, kde veľkolepé boje o slobodu a prežitie nikdy neprestávajú. Viac ako polovica piesní je pod hranicou piatich minút, čo hodnotím ako dobrú zmenu. Potešia sa najmä tí, ktorým prišla predchádzajúca tvorba príliš nudná.


Zvuk
Pri tejto skupine sa nikdy nemalo zmysel baviť o dynamike nahrávok. Ich skladby sú "tak hlasné ako sa dá". Kvalita zvuku sa však pomaličky z albumu na album zlepšuje. Jednoznačne najhoršie bol na tom debut Valley of the Damned, ktorému sa nedostal príliš dobrý mix ani master. Skvelou myšlienkou bolo v roku 2010 nechať album znova prejsť rukami zvukových inžinierov s dôrazom na kvalitnejší výslednok, nie na úsporu času stráveného za pultom. To je ale iný príbeh. Tento album posúva štandart o niečo vyššie ako posledná doska. Stále je možné pomýliť si niektoré časti pesničiek so soundtrackom z hry Mario, ale na to si každý poslucháč tejto bandy zvykol...

Záver
Závan sviežeho vetra. Tak sa dá nový počin party výstižne nazvať, pretože energia z neho len sála. Konečne sa skupina nesnaží vojsť do podvedomia ľudí ako "to najrýchlejšie, čo power metal dal". Popravde, aj tak majú dnes už bohatú konkurenciu, ktorá ich trofne. Spevák Marc spieva bezchybne, len sa potrebuje nájsť. Verím, že sa vyspieva a jeho hlas získa svoju jedinečnosť. Toto album by som doporučil, okrem stálych fanúšikov, všetkým tým, ktorí kapelu neodsúdili. Monotónnosť sa naozaj začína vytrácať, album nenudí.

HODNOTENIE: 7,2/10




3 komentáře:

  1. dragonforce su dovodom, preco som sa zacal viac zaujimat o hudbu podobneho zanru, presne si pamatam, ze ma dostala piesen cry for eternity
    tym co by sa chceli s kapelou zoznamit, doporucujem debut a potom priamo nadviazanie na toto album, pracu medzi tym by som nazval ako dozvuky debutu

    dragonforce bude mat vzdy v mojom srdci miesto...

    OdpovědětVymazat
  2. Počúvam metal cez 20 rokov. Od IRON M.,JUDAS P.,METALLICU, HELLOWEN, STRATOVARIUS a iné, ale Draci sú a hlavne posledný album najvýšší level. Daj vedieť mudrc nudla, tú bohatú konkurenciu, ktorá tromfne DF. Rád si ju vypočujem./Len nepíš,že Helloween. Sú čoraz horší. Niekde som čítal, že album Sinners je ich najspeedovejší. Taký veľký chaos, totálne ma sklamali./

    OdpovědětVymazat