RECENZIA: Slice of Bread - Vitajte v našich mysliach

Slice of Bread - Vitajte v našich mysliach

Krajina: Slovensko
Žáner: Heavy / Power / Speed / Thrash / Crossover Metal
Label: Vlastná distribúcia
Dátum vydania: október 2012

Počet skladieb: 5

Celkový čas: 19:42

Zoznam skladieb:

01. Intro
02. Stratený v samote
03. Minulosť
04. Ako mám správne žiť
05. Nočná mora

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zostava kapely:

Peter "Ja som Peter" Ivaník - spev
Jozef "Jobzo" Keller - gitara
Ladislav "Lacifer" Lőkös - gitara

Frederik "Fredy" Bottlik - basgitara

Roman "Keyboard Killer" Jakab - klávesy, piáno

Róbert "Robi" Nagy - bicie, doprovodné vokály

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Som veľmi rád, že sa mi dostalo možnosti zrecenzovať tento EP album. Prinútilo ma to popremýšľať a znovu zvážiť niektoré moje postoje. Napríklad spôsob recenzovania albumov. Vždy sa snažím u Vás, čitateľov, vyvolať záujem a zároveň Vám nepokaziť prvý dojem a nechať to najlepšie "ukryté" na albume, tak aby ste vedeli, čo za album kupujete, ale aby zostal priestor pre moment prekvapenia pri prvom vložení CD do prehrávača. Tentokrát je to ale iné. Iné v tom zmysle, že recenzovaný materiál je prikrátky na to, aby som ho rozobral len zo všeobecného hľadiska, ako celok. Navyše je to prvotina a zdá sa, že album nebude predávaný. V skutočnosti, skupina, ktorej EP-čko budem rozoberať, sa k mojej recenzii aj dostane a prečíta si ju. Na jednej strane mi to imponuje, pretože sa k nim moje slová naozaj dostanú, na strane druhej ma to stavia do zložitej situácie, pretože nie každý znáša kritiku rovnako dobre. Aj tak sa nechystám byť nič iné, ako úprimný. Ďalšou vecou, nad ktorou ma tento album donútil zauvažovať, je česko-slovenská scéna melodického heavy metalu, dôvod prečo ju nesledujem, jej pokroky...

Kapela vznikla v roku 2008, ale ako každá iná skupina, aj táto prešla rôznymi štádiami a zostavami. Nakoniec sa všetko vyjasnilo v roku 2011, keď kapela začala skúšať a koncertovať v súčasnej zostave. Rok 2012 sa stal prelomovým, pretože bande vychádza prvý album, konkrétne EP "Vitajte v našich mysliach" so štyrmi skladbami, ktorým predchádza intro. Veľmi sa mi páči, ako chlapci prezentujú svoje meno:

"Tak ako je každý „krajec chleba“ ináč odkrojený, tak aj každý jeden z nás je úplne iný a priniesol do kapely kúsok svojho štýlu."

Čo sa týka toho štýlu, chvíľu mi trvalo, kým som dokázal kapelu zaradiť. Každý má určitý cit, podľa ktorého rozdeľuje hudbu do kategórií. Ja osobne by som túto hudbu opísal ako americký power metal ovplyvnený punk rockovou scénou. US power metal je so svojim thrashovým zvukom známy ako tvrdší bratček európskeho power metalu, čo presne na skupinu sedí. A punkrockové prvky tiež možno v muzike nájsť.

Prvé dojmy ako prvé. Zvuk ma vyložene zaujal (bližšie sa mu venujem v sekcii "Zvuk"). Druhá vec, pre ktorú okamžite zbystríte, je vokál. Ten je svojský a skúsenejší poslucháč h/p/s metalu si uvedomí, že si naň bude treba zvyknúť. Postupom času si buď naozaj zvykne alebo sa s ním jednoducho nezmieri. Záleží len od preferencií. U tzv. nováčikov žánru je to vec náhody a zväčša otázka okolností, ako a kde si piesne vypočuli. Priznám sa, že vokálom som prišiel na chuť až po treťom posluchu.

Teraz by som pristúpil k jednotlivým songom. Album štartuje minútovým introm, ktoré robí predohru prvej skladbe "Stratený v samote". Pieseň začína pekným dvojkopákovým rytmom tak typickým pre power metal, nasledujú solídne rify a zrazu... Bum! Z nenazdajky príde vokál v štýle starých dobrých Pretty Maids. Nádhera. Človek si uvedomí, že nepočúva žiadny flower metal z talianska popretkávaný klávesovými linkami na všetky spôsoby, ale pravý oldschoolovský surový heavy metal, alebo true metal, ak chcete, do ktorého presne zapadá spevákov agresívny drivový hlas. Pesnička sa nikam neponáhľa, žiadne extrémne tempo, čo hodnotím ako veľké plus. Popravde neviem prísť na dôvod, prečo dnešné kapely preberajú tempá z tvrdších žánrov a pomaly búchajú rytmičákom šestnástky.

Ďalšia pieseň "Minulosť" začína nádejnou melódiou brnkanou na hrubých strunách, ktorá je dosť vysoko posadená, a tak sa mierne vytráca správna atmosféra. To sa napraví okamžite, ako nastúpia bicie a všetko ostatné. Pieseň ďalej pokračuje veľmi pekne. Kochať sa môžete na vydarenom gitarovom sóle, ktoré príde po polovici skladby.

Po tretej piesni prichádza pre mňa to najzaujímavejšie z celého albumu. Ďalšie dve piesne totiž ukazujú silné a zároveň slabé stránky tejto bandy. Štvrtá pieseň "Ako mám správne žiť" je plná prechodov a kontrastov. Najprv to vyzerá na energiou nabitý kúsok, no pri prvej spievanej slohe sa to zmení akoby na baladu a pri refréne znova naspäť. Musím sa priznať, že pesnička od 2:24 jednoducho nemá chyby! Absolútne odhaľuje silu slovenských textov a výborný skladateľský talent. Hovorím o časti s textom:

"Pozerám za seba,
všetko som pokazil,
skúste mi poradiť,
ako to napraviť.

Ako mám ďalej ísť
tou cestou pre dobrých,
s klapkami na očiach

žiadne zlo nevnímam."

Niečo podobné z hľadiska navodenej atmosféry a gradácie som počul len u niektorých medzinárodne uznávaných kapiel a som veľmi rád, že Slice of Bread s nimi dokáže v tomto smere držať krok. Vo veršoch sa priam nabáda zameniť slovo "pokazil" za iné, ale skvelo to vypálilo aj takto, slušne. Prechod od jednej techniky spevu k druhej bol skvelou voľbou. Ako som povedal, pieseň odkríva aj slabiny. Čistý vokál, ktorý môžete počuť v baladických pasážach, je dosť slabý. Nie v zmysle falošných tónov, ale charizmy. Nie je ničím svojský a nazval by som ho priemerným. Možno je problém vo mne, ale do tejto hudby mi jednoducho nezapadol. Na strane druhej, ako som spomínal, v kontraste s drivovými pasážami robí aj tak skvelú robotu. Druhú výtku by som smeroval voči textárovi. Slovo "dôležité" je v texte len dva krát, ale nasleduje skoro bezprostredne za sebou, pričom sa nejedná o echo alebo opakovačku, ale o ďalšiu myšlienku. Ako náhrada sa pýta slovo "významné" čí "závažné". Pri poslednej slabine sa vrátim znova ku spevákovi. V niektorých pasážach mu nie je rozumieť. Nie som si istý, či je chyba v jeho artikulácii, alebo bola táto vec prehliadnutá pri nahrávaní v štúdiu, každopádne bez textu predomnou by som v skladbe nenašiel verš so slovami "bez vážnych následkov"...

V poslednej skladbe sa toho tiež veľa deje. Začiatok patrí peknej melódii hranej na piáne s gitarovým podmazom nasledovanej zaujímavo naefektovanou gitarovou pasážou. V polovici piesne je akoby krátka pauza, ktorá ma vždy dostane a pristihnem sa pri myšlienke, že nechcem, aby bol koniec. Po pauze prichádza možno až príliš podobná pasáž tej z predchádzajúcej piesne. Chápem, že nikto nemôže mať nekonečne veľa skvelých nápadov, a že skladatelia vždy tak trochu vykrádajú samých seba, ale poslucháči neradi počujú rovnakú melódiu v dvoch pesničkách. Pasáž pritom nevytvára ani zďaleka takú skvelú atmosféru ako tá z predchádzajúceho songu. Ak pôjdu obidve skladby na ďalšie album, rozhodne by som doporučoval nenechávať ich v kope. Ďalší príklad nezrozumiteľne naspievaného textu je v dvojverší:

"nenechá ma odpočívať v pokoji

nočná mora, veď o ňu ani nestojím"

Tu moje výtky končia a skladba pokračuje veľmi solídnym sólom, po ktorom sa dočkáte dvoch opakovačiek refrénu. Zmena podkladu pri druhom opakovaní je úžasná. Mám pocit, že takéto hranie na gitare je vlastné hlavne punkovým štýlom, ale sem to sadlo ako riť na šerbeľ!

Mimochodom všetky skladby, tak ako sú na albume, si môžete vypočuť na bandzone profile, kam sa dostanete po kliknutí na ikonku domčeka v úvode článku. Doska nie je koncepčná, teda pesničky nie sú časťami jedného uceleného príbehu. Texty sa týkajú životných skúseností. Slovenčina pri nich zohráva dôležitú úlohu. Je však dvojsečným mečom. Piesniam sa dá okamžite porozumieť, ľahšie sa pamätajú, rozprávané príbehy dokážu rýchlejšie vyvolať emócie, zanechávajú hlbší dojem. Na druhej strane človek rýchlejšie odhalí chyby, veci, ktoré by urobil inak.

Zvuk:

Za tým, že zvuk na albume ma zaujal, si stojím. Nenazval by som ho perfektným, ale prácu česko-slovenských štúdií mám zaškatuľkovanú a zaradenú úplne niekde inde. Ozaj som bol milo prekvapený z čistoty a solídnej práce, ktorej sa albumu dostalo. Robotu v banskobystrickom štúdiu Tomato, kde bolo nahrávané, mixované aj masterované, určite možno merať na desiatky hodín, prinajmenšom. Album som počúval len na Phonakoch, takže som si nemohol všimúť v nahrávke všetko. Mastering je hlasný, tak ako sa na dnešnú dobu patrí. Všimol som si, že basgitara je trocha vystrčená a v niektorých častiach hrala dosť hlasno a vpredu, čo znamená, že nahrávka musí byť celkom nabasovaná, keďže Phonaky spodky príliš nehrajú. Efekty na gitarách sú dobré, kopák výborný, rytmičák trocha surový, tomky by mohli mať štipku hlbší zvuk. Klávesové nástroje, tak ako sa patrí. Každopádne, celkový pocit som mal dobrý. Po produkčnej stránke to síce nemôžem prirovnať k radosti, akú som mal po vypočutí domácich Sebastien a ich albumu "Tears of White Roses", ale album od Slice of Bread je zasa oveľa bohatší z hľadiska zábavnosti, kde Sebastien v podstate nemal čo ponúknuť.

Záver:
Tvárou skupiny je vždy spevák, či chce alebo nie, preto sa mu v recenzii dostalo toľko priestoru. Vokalista tejto bandy dostal do vienka výborný drivový hlas. Spieva dosť svojsky, čo je dobre, keďže tu máme už tisíc a jedna kópií Michael-a Kiske-ho, no nie vo všetkom treba byť prelomný. Osobne by som obmedzil pasáže s čistým vokálom, možno by som ho ťahal aj trošku do výšiek a rozhodne sa nevyhýbal falsetovým výkrikom v pauzách medzi slovami alebo slohami. Považujem za veľmi atraktívne, ak spevák dokáže využívať rôzne techniky spevu na zmenu nálady a prehĺbenie emócií. V tomto ohľade nepoznám nikoho lepšieho ako Daniel-a Heiman-a. Growlingu by som sa v týchto melodických vodách vyhol.

Rád by som sa vrátil k tomu, prečo nepočúvam slovenskú scénu. Popravde z mnohých dôvodov - neoriginalita, slabý výsledný zvuk, trápne texty... Kapela Slice of Bread mi však ukázala, že nič nie je navždy, či už to dobré alebo to zlé. Skladateľské umenie, ktoré ponúka je osobité, zvuk jednoznačne poskočil o niekoľko tried dopredu, texty majú zaujímavý nádych. Už teraz sa teším na ďalší album. Určite zhliadnite ich prvý počin!

HODNOTENIE: 7/10