RECENZIA: Heavenly - Carpe Diem

Heavenly - Carpe Diem

Krajina: Francúzsko
Žáner: Heavy / Power / Speed Metal
Label: AFM/XIII Bis/Evolution Music/Avalon
Dátum vydania: 18. december 2009
Počet skladieb: 9
Celkový čas: 45:15


Zoznam skladieb:

01. Carpe Diem

02. Lost in Your Eyes

03. Farewell

04. Full Moon

05. A Better Me

06. Ashen Paradise

07. The Face of the Truth

08. Ode to Joy

09. Save Our Souls

Playtime (Bonus na japonskej a kórejskej edícii)

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zostava kapely:

Ben Sotto - spev, klávesy
Charley Corbiaux - gitara

Matthieu Plana - basgitara 
Oliver Lapauze - gitara
Thomas Das Neves - bicie

Hostia:
Oliver Hartmann - spev
Geraldine Gadaut - spev
Nicolas Marco - klávesy, piáno, orchestrácia

Štúdiové albumy s plnou dĺžkou:

Coming from the Sky (2000)

Sign of the Winter (2001)

Dust to Dust (2004)
Virus (2006)

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Heavenly zanecháva rozporuplné pocity takmer pri každom zo svojich albumov. Ani tento nie je výnimkou. Kapelu mám vo svojom rebríčku veľmi vysoko vďaka ich albumu Dust to Dust, ktorý by som sa nebál porovnávať s takými skvostmi, akými sú prvé albumy projektu Avantasia, alebo skupín Gamma Ray či Helloween. Tento album by sa zmestil do top desiatky najlepších albumov, ktoré som kedy počul, úplne s prehľadom. Bol to riadny skok od ich posledného albumu Sign of the Winter, kde spevák ešte stále hľadal vlastný štýl. Veď sme si naň aj museli tri roky počkať. Rovnako sme čakali aj na tento posledný album Carpe Diem. A prišiel ďalši skok...

Sú dve veci, ktoré treba spomenúť hneď na začiatku. Album nie je koncepčný, nerozpráva žiadny príbeh a v piesniach sa striedajú viaceré témy ako slasť, láska, zúfalstvo, vojna či nádej (už viac žiadni mimozemšťania ani upíri). Druhým dôležitým faktom je, že zvuk nie je taký surový a prekypuje orchestrálnymi prvkami. Aj keď v orchestrálnosti neprekoná album Welcome To The Theater od ReinXeed, tak je k nemu blízko. Z albumu priamo cítiť jeho sladkavú príchuť, tak typickú pre európsky power metal.

Pieseň (hore), ktorú si môžete vypočuť má viacero koreňov. V prvom rade, ako názov napovedá, melódia refrénu je vypožičaná z Ódy na radosť, ktorú napísal Friedrich Schiller a prvý krát zhudobnil Ludwig van Beethoven. Druhou inšpiráciou boli určite klasické power metalové piesne, ako napríklad Eagle Fly Free od Helloween. Takéto piesne sú preto v súčasnej dobe škatuľkované ako neo-classical metal.

Album ale obsahuje nie len takéto rýchle kúsky. Nájdete tam z každého rožka troška, takže od rýchlostných limitov, cez stredné tempo až po balady, všetko. Toto album bolo, okrem iných, výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny Queen a nie je to ťažké rozpoznať. To však nič nemení na tom, že Ben Sotto, hlavný skladateľ, má úžasný zmysel pre písanie. Jedna chytľavá melódia strieda ďalšiu, a ak Vám nevadí, že ste niektoré motívy už niekde počuli, tak nevyjdete z úžasu pokým sa disk neprestane točiť vo Vašom prehrávači. Ako sám Ben povedal, skladby boli inšpirované hudobnými interprétmi rôžnych žánrov, teda klasickou hudbou, metalom, rockom, jazzom, bluesom, operou, disco piesňami a všetkým ostatným.

Je pravdou, že album nemá nejakú pevnú dejovú líniu, ale piesne sa viac-menej točia okolo stanovenej témy a tou je pôžitkárstvo. Slovné spojenie "Carpe Diem" poprvý krát použil rímsky básnik Horácio a preložiť sa dá ako "váž si dňa". Spojenie je aj mylne interpretované ako "užívaj si dňa", čo je často spájané so sexuálnym uspokojením. A prečo to všetko vysvetľujem? Kvôli obalu. Derek Gores dostal od kapely úlohu znázorniť tento zle pochopený význam slovného spojenia, a ako môžme vidieť popasoval sa s tým ozaj odvážne.

Pre mnohých ľudí je záhadou, ako môže skupina s takým nedostatkom hudobného talentu či muzikálnej techniky mať toľkých fanúšikov. Popravde je to jednoduché, skladby sú výborne napísané a žiadna kapela ich lepšie nehrá, takže ľudia sa tejto bandy "musia" držať. Nie každý potrebuje gitarové sóla od Herman-a Li (DragonForce) alebo techniku spevu od Midnight-a (Crimson Glory).

Zvuk

Zvuk moderný, hlasný, dosť vytiahnuté spodky (na jazyk sa derie výraz "bassy as fuck"), ale na druhej strane sa tomuto kroku nemožno čudovať. Benov hlas je jednoducho pritenký a vo vyšších polohách môže pôsobiť až smiešne, takže vytiahnuté basy sú logickým krokom, tak ako aj časté navrstvené až zborové vokály. Dynamika minimálna.

Záver

Dodal by som už len zopár maličkostí. Japonská edícia obsahuje jeden bonus track, tak ako aj kórejská. Táto skladba je inštrumentálka s témou požičanou od druhej piesne v poradí (Lost In Your Eyes), akási jej "repríza". V pesničke Save Our Souls si na začiatku môžete všimnúť zmenu vokálu. Pri prvom vypočutí by sa mohlo zdať, že sa jedná o Jorn-a Lande-ho (Masterplan), ale v skutočnosti je to hlas Oliver-a Hartmann-a (ex-At Vance). Posledný fakt, ktorý pridám je, že Thomas Das Neves už v súčasnej zostave nefiguruje. Po jeho odchode skupina úspešne zakončila hľadanie nového bubeníka a na post nastúpil Pierre-Emmanuel Desfray (ex-Fairyland) prezývaný "Piwee". Album odporúčam ako oddychovku, napríklad ho netreba počúvať natoľko sústredene, aby sa pri tom nedala robiť aj nejaká práca.

HODNOTENIE: 8,2/10