RECENZIA: Riot - Immortal Soul

Riot - Immortal Soul

Vydavateľ: SPV/Steamhammer / Avalon Marquee
Krajina: Spojené štáty americké
Žáner: Heavy / Power / Speed Metal
Dátum vydania: 31. október 2011
Producent: Bruno Ravel, všetci členovia skupiny
Počet skladieb: 12
Celkový čas: 53:02

Zoznam skladieb:

01. Riot
02. Still Your Man
03. Crawling
04. Wings Are For Angels
05. Fall Before Me
06. Sins Of The Father
07. Majestica
08. Immortal Soul
09. Insanity
10. Whiskey Man
11. Believe
12. Echoes
Johnny's Back (Live Version) (Bonus na limitovanej edícii)
Metal Soldiers (Live Version) (Bonus na limitovanej edícii)
Fight Or Fall (Live Version) (Bonus na japonskej edícii)


Dnešná doba so svojimi technickými možnosťami prináša obrovské množstvo kapiel, čoho výsledkom je ťažké orientovanie sa na trhu s muzikou. Veľa kapiel tak nedostane šancu ani jedného posluchu. Je to smutné, ale logické. Viac smutné mi ale príde, že v tejto dobe sa ešte stále nevie o skupine, akou je Riot. O skupine, ktorá je s nami od roku 1975! O skupine, ktorá ovplyvnila množstvo power a speed metalových kapiel po celom svete. Ak album od skupiny Helloween, Keeper of Seven Keys Part I, postavil prvý pilier tohto žánru, tak Part II postavil ďalší až potom, čo Thundersteel od Riot postavil v roku 1988 ten druhý. Veľa ľudí by očakávalo nemecké či škandinávske korene tejto nedocenenej legendy. A môžno v tom bude ten háčik, kvôli svojmu americkému pôvodu sa nestali miláčikom väčšiny európskych fanúšikov. Kapela takisto čelila nepriazni osudu v podobe odchodov, nehôd a úmrtí jej členov, s čím je samozrejme spojené rušenie vystúpení. Okrem toho skupina viackrát zmenila svoj štýl - najprv z heavy metalu naspäť k bluesovým koreňom a hard rocku, potom nastal progres na power, respektíve speed metal a potom späť k heavy metalu a hard rocku. Všetky tieto udalosti tiež veľmi neprispeli k popularite tejto bandy.

V roku 2009 sa posledný z pôvodných členov v kapele, gitarista Mark Reale, rozhodol dať dokopy pôvodný tím z albumu Thundersteel. Menovite: spevák Tony Moore, basgitarista Don Van Stavern, bubeník Bobby Jarzombek a jeden novší člen, gitarista Mike Flyntz. Veľmi významný by bol návrat vokalistu, ktorý v minulosti výrazne ovplyvnil vývoj skupiny. Markovi sa jeho vízia podarila naplniť a chlapci zahrali na festivale vo Švédsku. Mimochodom, bonusové live verzie z tohto albumu boli nahraté na tomto vystúpení. Bohužiaľ, Tony z kapely znova odišiel, aby si mohol usporiadať veci vo svojom súkromnom živote. Samozrejme sa ešte toho roku vrátil a práca na novom albume mohla začať. Keďže kapela má povestnú smolu, Mark Reale 25. januára tohto roku prehral svoj celoživotný boj s Crohnovou chorobou. Posledné, čo po sebe zanechal, je nahrávka, v tejto súvislosti veľmi príhodne nazvaná, Immortal Souls...

Tak ako v osemdesiatych rokoch, kapela na tomto albume prešla na power/speed metal, čo spevákovi rozhodne sedí. Má totižto veľmi pestrý rozsah hlasu a trošku agresívnejší štýl. Ak Michael Kiske spevom znie ako keď anjel spieva (slová Tima Tolkkiho), tak Tony Moore pripomína anjelský krik. Človek sa až čuduje, prečo jestvuje tak málo štúdiových albumov, kde by ho bolo počuť (od Riot sú to Thundersteel a The Privilege Of Power). Zaujímavou informáciou je, že pôvodne bol basgitaristom v inej kapele a len náhodou sa dozvedel o tom, že Riot hľadá speváka. Zmena štýlu skupiny bola jasná hneď po prebežnom uvedení skladby Wings Are For Angels pre Avalon Marquee, ktorí prichystali dobročinný album na pomoc otrasenému Japonsku.



Doska od úvodnej piesne navodí atmosféru Riot z najlepších čias. Skladby majú myšlienku, gitary hrajú hlasno a rýchlo. Bicie v rukách majstra vytvárajú skvelý podmaz. Je to starý dobrý metal so silnými melódiami, bez syntetizátorov a orchestrálnych prvkov.

Zvuk

Hlasno, hlasno, hlasno... Bohužiaľ, alebo chvalabohu, keď počúvate v aute, či z repráčikov mobilného telefónu. Na kvalite nepridáva ani to, že každý člen si nahral vlastnú linku v inom štúdiu. Neviem si ani predstaviť, koľko času a nervov musel stratiť dotyčný človek pri mix pulte a masteringu týchto nahrávok. Žiadnu väčšiu chybu tu človek nenájde, pri lepších výstupných zariadeniach si ale možno všimnúť, že kvalita nahrávky nie je na úplnom tope. Znova, v súčasnosti nič nevídané.

Záver

Album po 23 rokoch nadviazalo na Thundersteel a Markovi patrí obrovská zásluha, pretože jeho idea zafungovala na sto percent. Treba len dúfať, že kapela sa nerozpadne, keď sa práve dostala do starej formy. Fanúšikovia žánru, ktorým sadne vokál, by si na kapelu mali nájsť čas a pekne si na ňu posvietiť. Šancu si zaslúži aj ich staršia práca spomínaná v tomto článku.

Hodnotenie: 84/100