RECENZIA: Cain's Offering - Gather The Faithful

Cain's Offering - Gather The Faithful

Vydavateľ: Frontiers / Avalon Marquee
Krajina: Fínsko
Žáner: Heavy / Power / Speed Metal
Dátum vydania: 22. júl 2009
Producent: Jani Liimatainen
Počet skladieb: 11
Celkový čas: 45:43

Zoznam skladieb:

01. My Queen of Winter
02. More Than Friends
03. Oceans of Regret
04. Gather the Faithful
05. Into the Blue
06. Dawn of Solace
07. Thorn in My Side
08. Morpheus in a Masquerade
09. Stolen Waters
10. Elegantly Broken
Tale Untold (Bonus na japonskej edícii)

Nie veľa ľudí vie o tomto fínskom zoskupení. Keď v roku 2007 Jani Liimatainen odišiel zo skupiny Sonata Arctica, rozhodol sa založiť vlastný projekt. Nikto nemohol tušiť, kto sa k nemu pridá. Jani vsadil na osvedčenú kartu a pozval si prieteľov z iných skupín, takže z jeho projektu sa stáva superskupina. No a kohože to na debute počuť? Na gitaru hrá už spomínaný Jani Liimatainen (ex-Sonata Arctica), na basgitaru brnká Jukka Koskinen (Wintersun), za bicími sedí Jani Hurula (ex-Thyrane), klávesy obsluhuje Mikko Harkin (ex-Sonata Arctica) a konečne sa dostávame k predstaveniu speváka - Timo Kotipelto (Stratovarius). Že jedna hviezda prežaruje druhú, sa hádať nebudeme. Na album to má vždy pozitívny vplyv v otázke publicity, ale veľké očakávania dokážu často pokaziť prvý dojem. Ako to dopadlo s týmto debutom z roku 2009 sa môžete dozvedieť v pokračovaní článku.

Od prvej piesne albumu budete mať pocit, že ste v akomsi fínskom rozprávkovom svete. Prvé, čo si človek všimne je, že Timo spieva väčšinu piesní v nižších polohách ako zvykne. Nemyslím tým, že spieva nízko, alebo že nepredvádza aj úžasné výšky, len sa stále nepohybuje na tenkej hrane svojho extrému ako je to v prípade väčšiny piesní od Stratovarius. Dovolím si tvrdiť, že tento album by vydržal Timo na koncerte zaspievať celý bez jediného falošného tónu. Nerád by som tým naznačil, že na koncertoch spieva zle, no občas má problém, ale kto nie?

Celý album je prešpikovaný klávesovými vyhrávkami, ktoré mu dávajú nezameniteľnú severskú príchuť. Nájsť na ňom možno aj jednu inštrumentálnu pieseň. Texty ostatných pesničiek sa týkajú vzťahov, samoty a izolácie. Niekedy ich význam budete hľadať len ťažko - "All of my life I've been waiting for someone to share all my kingdom with me". Tempá skladieb sa líšia, počuť možno aj akustickú gitaru. Táto doska je skvelým príkladom toho, ako je škatuľkovanie nepraktické. Niektoré piesne sú ozaj rýchle, ale dosť je ich v strednom tempe a niektoré v pomalom. Nie je to vyložený heavy metal ani speed, ba dokonca som si nie celkom istý, či power je to správne označenie. Toto album stavia na prvý dojem, takže môžme nájsť prvky popu a power popu. Existuje ešte glam metal (inak aj pop či hair metal) ale ani do tejto škatuľky album celkom nezapadá. Postavil by som ho niekde medzi power a glam metal. Na pop určite odkazuje posledná pieseň, balada, ktorá tak nápadne pripomína skladbu Tell It To My Heart z debutového albumu Taylor Dayne z roku 1987, že by sme ju mohli brať ako tribute skladbu tejto speváčke. Špeciálne by som spomenul baladu, na ktorú som už upozornil v jednom z dielov seriálu Power Metalová Balada. Rozhodne by som si nenechal újsť ani bonus nachystaný pre japonský trh. Dnes nie je žiadny problém zohnať si toto vydanie v niektorom z internetových obchodov.

Zvuk

Doska je namasterovaná moderne, takže album sa skoro celý nachádza nad -3dB a zväčša sa dotýka hranice 0dB. Z tohto hľadiska je jedinou obstojnou piesňou posledná skladba, ktorá si zachovala správnu dynamiku. Nahrávalo sa v rôznych (siedmych!) štúdiách po celom Fínsku. V dnešnej dobe je to menší problém, ako kedysi a nahrávanie sa dá takto udržať v rozumných finančných medziach. Zameraním sa tento album dostáva veľmi blízko ku kapele Unisonic, ale zvuk je odlišný a v prospech jednoznačne hovorí všadeprítomný kláves. Pri počúvaní som si nevšimol žiadnych vážnych nedostatkov.

Záver

Debut určite nájde aj odporcov. Vždy sa nájde niekto, komu niečo nesadne. Pre všetkých ostatných môže byť Janiho počin pochúťkou od prvého vypočutia. Album je na to dosť sladký a možno aj preto sa neskôr ľahšie opočúva, ale to už nechám na jednotlivých poslucháčoch. Sklamaním je rozhodne pasivita kapely od vydania dosky. Oficiálna stránka bola zrušená, kapela nikdy naživo nevystúpila a o nadchádzajúcich vystúpeniach nikto nič nevie. Vyzerá to na rozpad. A keďže si každý člen nahrával svoju linku v inom štúdiu, na jazyk sa hrnie otázka, či chlapci vôbec boli niekedy pokope...

Hodnotenie: 83/100