RECENZIA: Unisonic - Unisonic

Unisonic - Unisonic

Vydavateľ: EarMusic / Edel AG
Krajina: Nemecko
Žáner: Heavy / Power / Speed Metal
Dátum vydania: 21. marec 2012
Producent: Dennis Ward
Počet skladieb: 11
Celkový čas: 55:20

Zoznam skladieb:

01.Unisonic
02.Souls Alive
03.Never Too Late
04.I've Tried
05.Star Rider
06.Never Change Me
07.Renegade
08.My Sanctuary
09.King For A Day
10.We Rise
11.No One Ever Sees Me
Over the Rainbow (Bonus na limitovanej edícii a 2CD edícii)
The Morning After (Bonus na japonskej edícii)
I Want Out (Live Version) (Bonus na USA edícii)
Souls Alive (Demo Version) (Bonus na 2CD edícii)


Informácia o zoskupení Unisonic, pred nejakým časom, určite nenechala jediného fanúšika power metalu chladného. Jedni čakali nadšení na prvý EP album, či dokonca okamžite kupovali lístky na vystúpenia ešte pred jeho vydaním. Iní boli zasa rozhorčení z toho, čo za reklamné ťahy sa na nich praktizujú.

Bohužiaľ, či chvalabohu, môže za to obsadenie - Kosta Zafiriou (ex-Pink Cream) na bicích, Dennis Ward (Pink Cream) ako basgitarista, Mandy Meyer (ex-Krokus) ako gitarista, Kai Hansen (Gamma Ray) ako ďalší gitarista a Michael Kiske (ex-Helloween) ako spevák a prípadný gitarista. Najmä kvôli Michaelovi sú názory na túto skupinu tak rôznorodé. Po tom, čo naspieval prvé dva albumy pre skupinu Helloween, ako priekopníka power metalu, ktoré znamenali jej raketový výstup, a ďalšie dva, ktoré znamenali raketový zostup, po vyhlásení, že metal pre neho znamená zlo, po občasnom hosťovaní na rôznych projektoch a ďalšom vyhlásení, že sa zmýlil, sa niet ani čomu čudovať.

Ich EP sa v konečnom dôsledku vydarilo, refrény boli pekné, gitary boli pekné... Taký uhladený krátky album. Najviac ťažil z piesne "I Want Out", ktorá bola nahraná na jednom z ich živých vystúpení a znie naozaj dobre, Michael je rozhodne vyspievanejší ako v osemdesiatomôsmom.

Táto skladba však na debutovom albume chýba. Jedine, ak by ste si počkali do 22. mája a objednali edíciu z USA. Či už budete čakať alebo nie, pred vypočutím celého albumu majte na pamäti tieto slová: Je to debut, nie je to speed, kapela nemá klávesistu. Hovorím to preto, aby ste neboli sklamaní, keďže väčšina ľudí očakáva pokračovanie Keeperov. Potom chvíľu trvá, kým človek väzme slová, ako "Toto nie je metal" späť. Odporúčam teda, minimalizovať očakávania do takej miery, ako je to len možné.

Album začína bez intra rovno rýchlovkou s rovnakým názvom ako album a kapela sama. Neočakávajte však ďalšie podobné, či dokonca rýchlejšie pesničky, táto skladba je rýchlostný vrchol celého albumu. Možno aj kvôli tomu bol k tejto skladbe natočený video klip.

Ostatné piesne teda kolísajú okolo stredného tempa. Výnimkou je len posledná skladba, balada, ktorú napísal Michael a je to znať hlavne na texte. Album nemá jednotnú tému textov, či dej ako sa často u tohto žánru stáva. Namiesto toho dostávame hatlaninu slov pospájaných kvôli výpovedi o kapele, či rôznych životných situáciách. Ak máte možnosť zadovážiť si limitovanú edíciu, určite tak urobte. Dôvodom je bonusová pieseň, ktorá zvyšuje priemer celej dosky. Prekvapivo nie je na poslednom mieste, ako býva zvykom. Nájdete ju za šiestou skladbou. Vyšla z Kaiovho pera a dá sa kľudne nazvať "Kiskovkou", pretože presne takéto rockové balady Michaelovi sedia a odspievaná je bravúrne.

Zvuk

Všetky piesne sú namasterované podľa trendu moderných štúdiových nahrávok. Sú stále rovnako hlasné celú skladbu, takže dynamika žiadna. Výnimkou by mohli byť balady, ktoré nejdú naplno všetok čas.

Nástroje sú nahraté dobre, ako sa na našu dobu patrí. Inžinieri v štúdiách z objektívneho hľadiska neurobili žiadnu chybu. Čo mne pri počúvaní chýbalo, bol určitý detajl, kedy sa človek môže kochať celú skladbu na akomkoľvek nástroji, nie len speváckych schopnostiach. Všetko je čudne preefektované, nástroje niekedy akoby k sebe ani nepatrili a pesničku skladali viacerí ľuia bez vzájomnej komunikácie. Osobne mi zvuk príde málo "heavy", gitary sú vzadu a rytmičák bubeníka mi tiež obzvlášť nesadol. Výsledný mix sa podobá viac rockovému zvuku, či AOR, chýba akýsi drive. Pri všetkej úprimnosti mi doska z nejakého dôvodu zakaždým privodí bolesť hlavy.

Záver

Album je niečim ďalším na scéne, ale ničím novým, povedal by som. Pri počúvaní nehľadajte nejaké pokrokové, progresívne, originálne nápady, treba sa len nechať unášať sladučkým hlasom power metalovej legendy. Kompozične teda úplný opak ako Kaiov starý výtvor Land Of The Free. Suma sumárum priemerný album s nadpriemerným obsadením.

Hodnotenie: 63/100