RECENZIA: Avantasia - The Metal Opera Part II

 

Avantasia: Avantasia - The Metal Opera Part II

Vydavateľ: AFM Records Century
Krajina: Nemecko
Žáner: Heavy / Power / Speed Metal
Dátum vydania: 29. október 2002
Producent: Tobias Sammet, Norman Meiritz
Počet skladieb: 10
Celkový čas: 59:17

Zoznam skladieb:

01.The Seven Angels
02.No Return
03.The Looking Glass
04.In Quest for
05.The Final Sacrifice
06.Neverland
07.Anywhere
08.Chalice of Agony
09.Memory
10.Into the Unknown


Tobias Sammet (Edguy) zožal so svojou prvou doskou bočného projektu Avantasia nevídaný úspech. S ďalším albumom to teda nemá jednoduché. Predčiť predchodcu je v podstate nemožné a udržať laťku rovnako vysoko sa zdá byť životným výkonom, zvlášť ak zoberieme do úvahy, že táto nahrávka vychádza už po roku, a že medzičasom Tobiasova primárna skupina vydáva celkom úspešné album Mandrake. Rysuje sa teda aj možná výhovorka a síce Tobias ako skladateľ môže byť doslova vyčerpaný a bez nápadov.

Ako sa na správne album superskupiny patrí, aj tentoraz bolo prizvaných veľa hostí. Ale pekne poporade, najprv k hlavnému osadenstvu. To sa od minulej dosky nezmenilo, teda Tobias Sammet (Edguy) - spev a klavír, Henjo Richter (ex-Gamma Ray) - gitara, Alex Holzwarth (Rhapsody Of Fire) - bicie a Markus Grosskopf (ex-Helloween) - basgitara. Hosťami na speváckych postoch sú Ralf Zdiarstek, Andre Matos (ex-Angra), Rob Rock (Impellitteri), Bob Catley (Magnum), Sharon den Adel (Within Temptation), Kai Hansen (Gamma Ray), Oliver Hartmann (ex-At Vance), David DeFeis (Virgin Steele) a Michael Kiske (ex-Helloween). Ďalšími sú Frank Tischer - piáno, Norman Meiritz - gitara, Jens Ludwig (Edguy) - gitara, Timo Tolkki (ex-Stratovarius) - gitara, Eric Singer (ex-Black Sabbath) - bicie. Tak ako v prvom albume aj tu je každý spevák postavou v príbehu. Ten nadväzuje na prvé album. Téma textov sa teda nezmenila a zostávame pri príbehu zo 17. storočia o fantázii a náboženstve.

Porovnávanie s debutom nie je vyložene ľahká vec. Povedal by som, že v tomto albume možno nájsť viac rýchlejších skladieb, takých kde bubeníkovým nohám kopák nedá vydýchnuť. Ale takisto sú prítomné aj pomalé skladby, presnejšie tri balady. Vyznávači dlhých "epických" skladieb si tiež prídu na svoje a nebudú ani musieť čakať do konca albumu, tak ako naposledy, pretože hneď úvodná skladba je skoro patnásťminútovým maratónom. Bohužiaľ, maratónom nudy, aspoň pre mňa. Začiatok je dobrý, prevraty nie sú zlé, refrén je úžasný, no pesnička sa tiaaaaaaaaahne ozaj pomaly. Album som počúval veľakrát, ale nikdy sa mi nepodarilo dopočúvať túto úvodnú pieseň do konca bez prestávky. Avšak to, čo príde po nej, je nenapadnuteľné. Jedná sa o skutočné majstrovské diela, nech už to zoberiem z akéhokoľvek uhla. Ako plus by som hodnotil fakt, že na doske nie sú žiadne skladby, ktoré len doplňujú dej a hudobne toho príliš neponúknu, ako tomu bolo v debute. Príjemná je aj zmena, prichádzajúca pred polovicou, v podobe "najheavy" metalovej pesničky z oboch albumov, kde hlas Davida DeFeisa "píli" naozaj na skvelú nôtu. Rob Rock a Ralf Zdiarstek dostanú v albume taktiež pekný priestor, ktorý využívajú na jednotku. K slovu sa pomenej, v porovnaní s prvou nahrávkou, dostane Michael Kiske. Pre tých, čo našli meno Kaia Hansena v zozname spevákov, netešte sa príliš, je až heroickým výkonom jeho výstup vôbec zachytiť.

Zvuk

Ako to už býva zvykom, piesne sú ozaj veľmi hlasné. Niektoré od prvej sekundy až po poslednú, iné majú sem-tam tichšiu pasáž. Balady by sa dali označiť za dynamickejšie veci. Dnes už je v podstate rarita nájsť novší album s príhodnou dynamikou, ktorá nenudí uši.

O práci hudobníkov, takisto ako štúdiových inžinierov platí to isté, čo pri debute. Chyby treba hľadať pod mikroskopom. Nič významné som si tu však nevšimol, ba dokonca musím povedať, že rušivá frekvencia, ktorá mi vadila na minulom albume, konečne dala znať svoj pôvod. Myslím, že zvuk je tvorený zvláštne naefektovanou činelou. Konečne je jasné, či tam patrí.

Záver

Tobias dokázal, že rozhodne nie je bez nápadov, naopak chrlí jednu melódiu za druhou, jeden chytlavý refrén lepší ako druhý... Album ako celok si určite zaslúži pozornosť všetkých fanúšikov žánru. Ponúkne totiž, čo človek očakáva, zábavu, úžasné spevácke výkony, skvelé gitarové rify, zbesilú jazdu speed metalu a krásne momenty v baladách. Zásadný rozdiel medzi prvým a druhým albumom je v celistvosti, zatiaľ čo prvý ponúka veľa oslnivých a niekoľko menej svetlých momentov, tento album žiari celý. Ponúka akúsi konštantnosť, za ktorú sa síce zvyčajne platí pomalším dostaním sa pod kožu, ale na druhej strane album je potom počúvateľný v jednom kuse bez preskakovania skladieb.

Hodnotenie: 92/100